Majstrovstvá sveta záchranárskych psov - Belgicko 2011

07.07.2011 16:53

Prípravy

Naša dlhá cesta na MS sa začala dávno pred termínom úvodného ceremoniálu v Belgickom Chastre (29.6. - 3.7.2011). Aj napriek tomu, že Chester splnil limit MS na dvoch turnajoch, bolo potrebné pristúpiť ku kozmetickým úpravám. Samozrejme sa to netýkalo jeho srsti, ale správania. Najťažšia úloha bola umlčať ho počas cvičenia a pristúpiť k nácviku poslušnosti, ale aj obratnosti len pomocou potravy. Pre mňa to bolo každodenné nasadenie, nehľadiac na dážď, slnko, komáre, či iné potvory, ktoré sa nám stavali do cesty. Chester na dlhú dobu zabudol na večeru pri "sviečkach". Vďaka môjmu kolegovi, ktorý trápi futbal v Zlatých Klasoch sme boli nie raz navodiť štadiónovú atmosféru v prestávke futbalového zápasu. Hela s boľavými krížami nám urobila zlú pani rozhodkyňu. Mohutný Miro jej asistenta a Veronika s Akou baletili v pozadí. S blížiacimi MS sa zhustili aj dni tréningu na ploche, vlastne dva týždne pred odchodom to bol každý deň. Tu už boli zapojení nielen kamaráti z BKZB, ale aj ich rodinní členovia. Tak sa do akcie dostal aj najmladší z rodu Lipovských, ktorý si to užíval s mamou Ivetou a aj s otcom vo vysokej tráve. Najťažšie bolo ho na pár sekúnd umlčať . Prípravu sme zavŕšili na Šintave, celodenným tréningom.

Welkom België

Po dlhej a hlavne horúcej ceste sme dorazili do Chastre, ktoré nás privítalo kvalitnou búrkou. Prvý oficiálny deň šampionátu začal hromadným prihlasovaním družstiev a veterinárnou kontrolou. Poobede sme mali stretnutie team leadrov v ťažko nájditeľnom hoteli, pokračovalo sa ukážkami na hlavnom cvičisku. Predvádzací psovod na poslušnosti zjavne nepoznal skúšobný poriadok, pán rozhodca v stručnosti povedal ako si predstavuje prevedenie jednotlivých cvikov. Na obratnosti nás čakalo ešte väčšie prekvapenie v podobe psovodky, ktorá bola zodpovedná za kabaretný program. Myslím si, že na tak veľkom podujatí by organizátori mali vybrať psa aj so psovodom, ktorý korektne predvedie jednotlivé cviky. Na programe bol oficiálny úvodný ceremoniál v podobe sprievodu cez obec s príhovorom na krásnom nádvorí miestnej radnice. Po skončení oficialít sme sa osviežili silným domácim pivom. Po krátkom tréningu medzi stanmi sme sa pripravili na večerné losovanie. Štartovné číslo 26 nám zabezpečilo vo štvrtok prvú obratnosť spomedzi všetkých zúčastnených, hm strata možnosti vysledovať, na čo si treba dávať pozor pri cvikoch, v piatok o 17 hod. poslušnosť a v sobotu medzi poslednými špeciálka. Losovanie trvalo do neskorého večera, po skončení sme si išli usporiadať myšlienky, Chesterovi som ešte ukázala miesto, kde nastúpi ako prvý na pľac.

Obratnosť

Po celonočnom pršaní sme nastúpili o 7,15 hod. na prvú previerku. Celá obratnosť prebehla celkom dobre, Chester si počas cvikov udržal štekanie v hrdle, ale pri hodnotení už bol ako samopal. Pán rozhodca z Rakúska nám pridelil 41 bodov. Nakoľko nebola možnosť potrénovať si prekážky, celkom sa Chesterovi podarilo všetko úspešne zdolať. Nasledoval pre nás voľný zvyšok dňa. Navštívili sme ruinovisko, kde úspešne psy zdolávali jeden úkryt za druhým. Počasie sa medzitým umúdrilo a slnko pridalo na grádoch. O pár kilometrov ďalej bola plocha určená na prehľadávanie. Prvý rýchly pohľad vzbudil vo mne celkom dobrý dojem. Pekný listnatý les, široká stredová cestička. Viac mi nebolo ppovolené vidieť. Na mieste odkiaľ som pozorovala prácu ostatných, vlastne len ich chrbty nefúkal žiadny vietok a inak tomu nebolo ani ďalej, čo sme neskôr počuli od psovodov, ktorí už prešli celú plochu alebo jej časť. Prvý deň skončil veľkým prekvapením, z 15 psovodov na ploche neskončil ani jeden pozitívne. 

Poslušnosť

V piatok nás čakala poslušnosť neskoro poobede, takže moja zvedavosť nás doviedla opäť k ploche, kde sa snažili ďalší psovodi s rôznymi rasami psov nájsť 3 figurantov. Viedli sa rôzne diskusie priamo medzi organizátormi na ploche, chvalabohu hovorili aj v angličtine, takže som vyrozumela, že psy neodbiehajú potrebnú vzdialenosť. Divné, aby z 30 psov boli všetci kondične a aj psychicky neschopní hľadať. Prácu mali za sebou aj českí psovodi, ktorí tiež nechápali, čo sa deje. Plochu sme opustili nie veľmi optimisticky naladení. Ale čakala nás poslušnosť, ktorej sme venovali v našej príprave najviac času. Po rýchlom vyvenčení sme sa pripravili na vstup do arény. Moja nervozita začala gradovať, nevšimla som si, že nás už čaká druhý psovod pred pánom rozhodcom. Ten nás s úsmevom pozval k sebe. Rýchla kontrola chipov, Chester stačil raz šteknúť, ale rozhodujúce bolo, že som musela ísť do stanu losovať. To bol moment keď prestal havkať. Ako prvý cvik sme mali odloženie v ľahu, tu si stihol bleskovo prezrieť celé obecentstvo, potom sme sa plazili, aport ponúkol pomocnej rozhodkyni a celá naša poslušnosť sa ďalej dobre pominula a skončila ohodnotená 39 bodmi. Na škodu Chester nedokáže odovzdať svoju tréningovo dobrú poslušnosť naostro, ale aj tak mu ďakujem, že si ma nevychutnal viac. Mala som možnosť vidieť viac poslušností, keď si psíky trochu zahrávali s nervami svojich pánov.

Začarovaný les

Teraz už sme sa museli naplno sústrediť na ďalší deň, ktorý som si nemyslela, že bude až taký ťažký. Celý tábor žil v očakávaní prvého psovoda so psom, ktorý splní limit. Pri oddychu pred stanom sa zastavovali ľudia, ktorých som ani dobre nepoznala a pýtali sa kedy ideme s Chesterom do lesa. Po dvoch dňoch plocha nenašla pokoriteľa. Hneď skoro ráno sme vyrazili do lesa, nakoľko mala štartovať minuloročná majsterka sveta so svojim maliňákom. Počasie bolo ako po iné dni, slnečno, bezvetrie, len sporadicky veľmi slabo niečo fúklo. Aj napriek veľkému nasadeniu sa ani Nemke nepodarilo nájsť všetkých figurantov. Zvedavých ľudí za psovodom stále pribúdalo, skoro ako na manifestácii. Všetci mlčky čakali, či sa neozve štekanie. Češi mali ešte jedného psovoda v tento deň. Jediný pes, ktorý bol pri všetkých troch figurantoch, ale nevydal zo seba ani hláska....???

15 hodina bol náš čas nástupu, Chesterovi som ako vždy strčila tlmič medzi zuby a vybrali sme sa k rozhodkyni cez dlhý špalier ľudí nahlásiť našu pripravenosť na hľadanie. Chester po vytiahnutí tlmiča chcel podať hlásenie za mňa, ale na príkaz rozhodkyne ho dostal nazad. Po stručnom vysvetlení a zaželaní šťastia sme začali pracovať. Nakoľko vietor nepomohol, bolo jedno na ktorú stranu najskôr pobeží. Vzorne obehol oblúk s veľkou rezervou vpravo potom následne aj vľavo a pokračovali sme po širokej ceste ďalej. Až priamo v teréne som videla rôznorodosť terénu, resp. jeho podkladu. Veľmi ťažko sa mi aj s odstupom času hodnotí čo sa stalo, resp. nestalo, ale jednoducho za 20 min. sme nenašli ani jedného figuranta. Časový limit nám nestačil na prehľadanie celej plochy. Odchádzali sme smutní, ale hlavne so zmiešanými pocitmi. Nedeľa bola pre nás dňom voľna, niektorí psovodi ešte museli potrápiť svojich zverencov poslušnosťou alebo obratnosťou.

Tieto MS sa určite zapíšu do histórie tučnými písmenami, nebol vyhlásený majster sveta na ploche a z 50 prihlásených nikto nesplnil limit. Aj napriek tomu, že sme boli z našej početnej skupiny sami, cítili sme podporu zozadu zo vzdialeného Slovenska.