.jpg)
XX. ročník Memoriálu MUDr. O.Kráľovej-Mistríkovej 24. - 26.8.2012
Tieto medzinárodné preteky s dlhoročnou tradíciou a bohatou účasťou pretekárov z rôznych kútov Európy si tento rok okúsili aj tri naše členky. O svoje pocity z tejto akcie sa podelili dve z nich - Dáša a Veronika. Viac čítajte nižšie:
Medzinárodné majstrovstvá Slovenska záchranárskych psov so zadaním skúšky podľa IPO R
Beata a Artur – skúška RH FLA – A: 111 bodov B: 76 bodov
Veronika a AKA – skúška RHE FL – A: 97 bodov B: 87 bodov - ohodnotená ako najlepšia RHE špeciálka
Dáša a Chester – skúška RH TA – A: 190 bodov B: 89 bodov -279 bodov - 1. miesto v ruine TA
Dáša Baňárová: "Časový plán bol pre Beatu dosť nadupaný, začínala ako prvá s Arturom špeciálnou prácou v piatok o 8 hod. Terén čo sa črtal pred nami vyzeral dosť ťažký, na A-čkovú skúšku neprimeraný. Pravá strana rúbanisko, ľavá strana les s čučoriedčím, malinčím a inými kríkmi. Artur po vyslaní vpravo sa s chuťou pustil do hľadania. Bohužiaľ po 20 min hľadania sa im podarilo nájsť len jedného figuranta v rúbanisku asi 20 metrov od stredovej osi na 100 metrovej hranici. Druhá osoba zostala v lese na začiatku. Smutní sme sa presunuli na lúku kde prebiehala poslušnosť. Poslušnosť predviedla dvojica vcelku dobrú, až na začiatočnícke chyby psovoda. Ale ponaučenie do budúcna.
Veronika s Akou mali špeciálnu prácu v sobotu o 16,15 hod. Po nie veľmi priaznivom priebehu plošného vyhľadania prišli na radu Ečkari, ktorí to vybavili veľmi rýchlo. Figurant vydráždil a ušiel do terénu. Pre Aku to nebol absolútne žiadny problém, štekačka bola výrazná. Dostala krásnych 97 bodov, najlepšie práca podľa FLE. Poslušnosť v nedeľu o 10,30 hod. zvládli spoločne za 87 bodov, zasa to bol psovod, ktorý pripravil Aku o body. Ale ako sa hovorí, človek sa učí na vlastných chybách.
Chester sa po nie celkom vydarenej poslušnosti v piatok – 89 bodov – musel sústrediť na ruinu, kde nastúpil ako posledný – náhradník. Keďže sme sa nedostali pretekať na B-čkový les, prihlásili sme sa na voľné miesto v ruine podľa RH TA. Pani rozhodkyňa CH. Geritzer nás už očakávala v rozpálenej ruine zhoreného motorestu. Večer sa tu konala párty po skončení ktorej zostali dvaja ľudia nezvestní. Bohužiaľ v noci bolo zemetrasenie a veľká pravdepodobnosť je, že zostali v zborenej budove. Po stručnom vysvetlení plánu budovy, sme s Muchom nastúpili na hľadanie zo zadnej strany budovy. Netrvalo dlho a Mucha označil prvého z nezvestných v tmavej miestnosti pod schodami zaspal na regáli. Po označení nám bolo povolené pokračovať v práci od miesta nálezu. Mucha poctivo prehľadával jednu miestnosť za druhou. Po chvíli označil druhú osobu pod zborenou strechou. Tento mladík mal šťastie, že zostal uväznený medzi kamením a len zľahka zavalený dverami a doskami. Pani rozhodkyňa bola zvedavá, ktoré miesta ešte nie sú prehľadané a trvala na pokračovaní v práci. Chester sa vrhol opätovne do terénu, musela som ho odvolať nazad a vyslať na zborenú strechu. Preskúšanie ovládateľnosti patrí medzi dôležité kritériá v hodnotení práce. Tým sa naša práca skončila. Prísna pani rozhodkyňa nám udelila 190 bodov a ohodnotila Chesterovu ako najlepšiu prácu v ruine. Po súčte bodov sa nám ušlo prvé miesto podľa RH TA."
Výsledková listina RH TA
https://www.dog-rescue.sk/perch/resources/rh-t-a.pdf
Výsledková listina RH FLA
https://www.dog-rescue.sk/perch/resources/rh-fl-a.pdf
Veronika Vyčítalová: "Na tento pretek som sa hlásila po presviedčaní našou inštruktorkou – Dášou Baňárovou, aby sme si išli vyskúšať aj medzinárodný pretek, s účasťou medzinárodných rozhodcov, aby sme sa trošku dostali do cviku, okukali sa a hlavne si privykali na stres s tým súvisiaci. Keďže som sa aj vzhľadom na pracovné vyťaženie v lete necítila na skúšku podľa IPO RH FLA, povedala som si že vyskúšame ešte raz RH FLE s medzinárodnými rozhodcami a podľa nového skúšobného poriadku.
Po prihlásení nás čakala nemilá informácia – stav účastníkov už bol naplnený – takže sme prijali pozíciu náhradníka a aj vďaka ochote a dobrej komunikácií usporiadateľov sa nám podarilo z pozície náhradníkov štartovať.
Termíny boli jasne stanovené, moja špeciálka bola nastavená na sobotu 16:15 s pani rozhodkyňou Charlote Kranz (A), poslušnosť vychádzala na nedeľu o 10:30 doobeda s rozhodcom Karlom Pavlíkom (CZ).
Na súťažnú výpravu sme z pracovných dôvodov odchádzali v piatok po práci a ubytovávali sme sa v Liptovskej osade niečo pred polnocou. Dosť unavení po náročnom týždni sme sa veľmi rýchlo vybalili a padli do postele. Ráno sme vstávali okolo 7:00 nie úplne vyspatí a ja som na sebe už pociťovala nastupujúcu nervozitu. Doobedie sme strávili na placi pre poslušnosť, kde sme videli zopár poslušností skúšok na úrovni A a B. Okolo obeda sme sa presunuli na plochu, ktorá bola naozaj pomerne náročná a napriek tomu, že celý pretek sa začal už v piatok ráno – v sobotu okolo obeda sa nenašiel ešte ani jeden z účastníkov, ktorý by zdarne absolvoval špeciálku na ploche. Každému chýbal aspoň jeden figurant.
Keď sa ukončilo vyhľadávanie na ploche pre úroveň A a B, začala sa previerka pre nás podľa RH FLE. Na plochu sme nastupovali ako posledná dvojica po holandskej účastníčke s maliňáčkou. Taktiež sme akurát vychytili nejakú televíziu, ktorá prišla nahrávať reportáž - točili nás s Akou pri práci. Škoda že neviem čo to bolo za televíziu – vtedy som myslela na iné.
Figuranta sme videli odchádzať, čo ma celkom potešilo. Počkali sme kým chlapec odišiel, pani rozhodkyňa nás nechala ešte chvíľku čakať a následne sme išli podať hlásenie za už miernejšieho štekotu Akušky. Pani rozhodkyňa sa aj pousmiala keď je prekladateľka oznámila že pes oznamuje figuranta štekaním :D pri počutí Aky o tom nemohla ani na chvíľu zapochybovať. Po podaní hlásenia sme vykročili na začiatok označenej plochy, kde som Aku vyslala prehľadávať les od začiatku. Aka sa rozbehla ako víchor, až zmizla z dohľadu. Trvalo jej asi minútku, možno dve (pre mňa celkom dlhú minútku), kým sa ozval hlasný a intenzívny štekot. Figuranta som rozhodkyni oznámila, a po povolení vstúpiť na plochu som išla za Akou. Išla som po zvuku, zamotala som sa aj trošku v húštinách, tak som sa dala do mierneho poklusu, ale bola som hneď upozornená, že je zakázané bežať. Tak som krokom dokráčala po zvuku za Akou, ktorá krásne štekala asi pol metra od figuranta sediaceho pod stromom v húštine. Ani na okamih nezaváhala a štekať neprestala, až pokiaľ som ju nezastavila. Pani rozhodkyňa išla inou cestičkou – schodnejšou ako ja, s lepším výhľadom na celú vec. Následne ma poprosila, aby som psa vyslala do smeru, ktorý ukáže a keď mi dá povel, aby som ju odvolala k sebe.
Aka s veľkou ochotou a nadšením hľadať vyrazila po mojom povele vpred takým stredným triskom a po zavolaní sa okamžite na prvý povel otočila a docupitala aj s ukážkovým presadnutím. Pani rozhodkyňa nám dala krásnych 97 bodov so slovným ohodnotením, že sme boli najlepší, že to bola radostná malina na torte na záver a tiež ma trošku upozornila, že s Akou komunikujem možno o trošku viac ako je treba – tak nech si to sama zvážim a porozmýšľam... Tie tri body nám strhla za to, že Akin štekot nebol pravidelný, ale štekala aj s nádychmi a teda veľmi krátkymi prestávkami.
Počas návratu zo špeciálky, tým že sme boli poslední, nám zbehol hneď figurant do lesa aj s odmenami, aby sme netratili na motivácií.
Na druhý deň nás čakala poslušnosť. Bola som dosť vystresovaná a vzhľadom na skoršie skončenie dvojice pred nami, som to úplne neodhadla a nastúpila na poslušnosť dosť zavčasu, takže sme tam ešte čakali v napätí možno aj 15 minút – čo mne na kľude rozhodne nepridalo. Cvičiť sme začínali prvé. Aka, zvládla chôdzu pri nohe veľmi pekne, skupinku, nosenie, všetko bolo v celku super. Nejaké tie body sme stratili – teda hlavne ja, za pomocné povely telom – ktoré som si ani veľmi neuvedomovala a ani ich nebolo treba – bol to skôr stres. Čo už, aj na ten si treba zvykať.
Prekážky sme zvládli tiež celkom dobre – tu zase zaúradovalo Akine nadšenie pre prekážky, ktoré vždy zdoláva s obrovským nadšením a keď má príležitosť, aj bez povelu si ich prejde. Na domácom cvičisku sme mali už krásne natrénované vstupy na prekážky, ale na mieste preteku Akuška úplne zabudla, že prekážky sa zdolávajú pomaly s dôrazom na psovoda a tentokrát som sa prispôsobovala viac ja, ako ona. Ale samozrejme všetky prekážky sme zvládli dobre, len keď viem, že to vieme aj lepšie, tak ma to trošku mrzelo. Na záver nasledovalo odloženie, čo je náš obľúbený cvik.:) Aka má spoľahlivé odloženie a z rovnováhy ju nevyvedú ani psy či ľudia, ktorí okolo nej prejdú, ale byť sústavne ticho počas celého dlhodobého odloženia je pre nás zatiaľ cieľ v nedohľadne. Takže síce prvých pár minút bola ticho, potom postupne začala mrnčať až pri konci odloženia štekala pomerne hlasno na celý svet, ale z miesta odloženia sa neposunula ani o kúsok, polohu držala pekne, len pri tom štekala ako divá. Pán rozhodca nás ohodnotil na 87 bodov.
Keďže výsledky za RHE poslušnosť neboli zverejnené na súpisnej tabuli až do záveru preteku, do poslednej chvíle som nevedela ako sme v celkovom hodnotení dopadli a tým, že po minulé roky sa úroveň RHE nepočítala do súťažného memoriálu, ani som neočakávala akékoľvek ocenenia. O to väčšie prekvapenie a radosť som mala, keď nás s Akou vyhlásili ako najlepšie účastníčky na úrovni RHE FL a odovzdali nám pohár aj s oceneniami."
Výsledková listina RHE
https://www.dog-rescue.sk/
