Zochová chata 2004

One for All, All for One

Video z fotiek - Zochová chata 2004 

Harmónia sa nachádza v Malých Karpatoch, ktoré svojím členením a rozmanitosťou poskytujú skvelé podmienky k tomu, aby sa tam človek cítil príjemne a spätý s prírodou. Aj to je dôvod, prečo si bratislavskí dobrovoľní kynologickí záchranári spolu so svojimi štvornohými pomocníkmi vybrali práve túto lokalitu na svoju prípravu. Členovia SČK BKZB (Slovenský Červený kríž – Bratislavská kynologická záchranárska brigáda) sa stretli v areáli chaty Meopta, aby sa tento krát venovali nie príprave svojich psov vo vyhľadávaní zavalených a nezvestných ľudí, ale aby zdokonalili organizáciu tímu a tímovej spolupráce.

Katka Fakanová, člen tímu inštruktorov zodpovedného za prípravu tohto kurzu, sa zúčastnila záchranárskych prác po zemetrasení v Turecku pred štyrmi rokmi a pracovala v policajnom zbore ako profesionálny psovod. „Väčšinu času počas roka venujeme príprave psov. Učíme ich vyhľadávať zavalené a nezvestné osoby v ruine, v lese, v lavíne a stopovať. Avšak práca psa býva veľa krát znehodnotená práve nedostatkom teoretických a praktických vedomosti a zručnosti psovodov. Uvedomujeme si, že bez komplexnej prípravy psovodov nie je možné byť úspešný v reálnych podmienkach pri hromadných nešťastiach, kde vládne chaos, improvizácia a veľké psychické vypätie. Z tohto dôvodu venujeme obrovskú pozornosť práve vzdelávaniu celého tímu. Na jednotlivých sústredeniach a kurzoch učíme ľudí prácam vo výškach, nad otvorenou hĺbkou, bezpečnému pohybu vo vysokohorskom teréne, orientácie v teréne, psychologickej príprave, a všetkému čo môže mať vplyv na našu prácu. Konkrétne tento kurz bol zameraný na tímovú spoluprácu.“ Heslom bolo mušketierske: „Jeden za všetkých, všetci za jedného“. „Všetci spolu, sme sa tri dni venovali organizovaniu práce v tíme, prirodzenému určovaniu rolí v tíme, efektívnej komunikácii, a to všetko prostredníctvom outdoorových aktivít. Samozrejme to všetko, bolo nakoniec prenesené do reality záchranárskej práce. Jednotlivé aktivity boli pripravené tak, aby čo najlepšie simulovali situáciu pri zásahu. Navodili atmosféru a podmienky chaosu a zmätku, nemožnosti štandardnej komunikácie.“

Aké boli očakávania jednotlivých účastníkov?
„Nevedel som do čoho idem. Nikdy v živote som nič podobné neabsolvoval. Myslel som si, že to bude nuda a stratený čas.“
(Vincent Lipovský)
„Považovala som to za skvelý nápad, keď Katka s Marošom za mnou prišli s ideou zorganizovať tréning touto formou. Moje očakávania boli, hlavne dokonale spoznať ľudí s ktorými úzko spolupracujem a raz možno bude od nich závisieť aj môj život, naučiť sa pracovať v tíme a nie každý na vlastnú päsť.“
(Mgr. Iveta Potančoková)
„Nemala som konkrétne očakávania, o to bolo milšie prekvapenie z priebehu a výsledku.“
(Jana Macsadiová)

Ako to teda nakoniec prebiehalo?
„Rôznymi úlohami, ktoré sme po ich zadaní považovali za nesplniteľné, a na prvý pohľad sa zdali byť absolútne nepoužiteľné v záchranárskej praxi, sme odhalili naše nedostatky. Zo začiatku sme sa po zadaní vrhli na riešenie úloh a pozabudli na to, že sme tam spoločne a nie každý sám. Pri niektorých úlohách sme si zabudli dohodnúť spôsob komunikácie, pri iných rozdeliť si úlohy, či stanoviť priority a určiť lídra, ktorý to bude viesť. Nesledovali sme čas, ktorý sme mali na splnenie úloh.“
(Martin Martiš)
„Nepočúvali sme nápady a názory iných. Niektoré úlohy sa mi zdali skutočne fyzicky nezvládnuteľné.“ S úsmevom dodáva Hela Pavlíková, ktorá prvý krát „vyžumarovala“ na druhé poschodie. „Prekonala som samu seba.“

Splnilo školenie svoj účel a naplnilo očakávania?
„Naučili sme sa, že je potrebné si najprv fakty a situáciu poriadne preštudovať, rozdeliť úlohy v tíme a hlavne si vypočuť nápady a názory všetkých, stanoviť stratégiu, ktorú musia všetci následne dodržať.“ (Jožko Páral)
„Zo začiatku nám robilo obrovský problém efektívne komunikovať. Po aktivite, kde sme hľadali v lese so zaviazanými očami cestu z lesa a ešte k tomu sme nesmeli rozprávať, sa to však výrazne zlepšilo. Večerné bleskové prehľadanie ruiny ukázalo, že je to skutočne dôležité mať dohodnutú a organizovanú komunikáciu a dodržiavať ju.“
(Peter Kocúr)
„V istých momentoch sme museli improvizovať, plán budovy nesedel so skutočnosťou a pod. Inokedy naše znalosti a zručnosti neboli dostatočné, tak prišla na rad improvizácia, ale tá už bola po skúsenostiach z predošlých aktivít koordinovaná a riadená.“
(Mgr. Miroslava Babková)
„Náročnosť úloh sa zo dňa na deň stupňovala. Bolo to logické. V jedenej úlohe sme sa niečo naučili a v ďalšej to už bola samozrejmosť. Museli sme myslieť a rýchlo nájsť riešenie situácie a nemohli sme zaváhať, ak sme chceli uspieť.“
(Roman Týleš)
„Nebola to posledná aktivita, ktorá bola zameraná na prácu a znalosti psovodov. Tento kurz splnil naše očakávania a už dnes plánujeme ďalšie v rámci systematického vzdelávania našich ľudí.“
(Ján Pöthe)

S eskaláciou násilia vo svete, stupňujúcou sa hrozbou teroristických útokov, ale aj nevyspytateľnosťou prírodných živlov súvisí riziko hromadných nešťastí. Nie je v ľudských silách zabrániť im. Je potrebné sa s týmito hrozbami naučiť žiť, avšak byť pripravený a minimalizovať ich dopady. Záchranárske psy budú ešte dlhé obdobie jedným z mála, ak nie jediným spoľahlivým pomocníkom človeka pri vyhľadávaní zavalených a nezvestných ľudí. Tu už nadšenie nestačí, len dokonale pripravené tímy psovodov a psov, môžu pomôcť pri zmiernení nevyčísliteľných strát na ľudských životoch.

■ (mt)