LJUBLJANA 2007

25.12.2009 18:03

LJUBLJANA 2007

V dňoch 20.-22.4.2007 usporiadali už tradične DVRPS  /Asociácia psovodov záchranárskych psov Slovinska/ a mesto Ľubľana 10.medzinárodné cvičenia záchranárskych psov ,,Ljubljana 2007“

Celá akcia sa odohrávala v blízkom okolí Ľubľana, ktoré je bohaté na rozľahlé lúky, polia, lesy a tiež v okrajových priemyselných častiach mesta sa našli vhodné ruiny na tento typ akcie.

Cvičenie bolo zamerané na preskúšanie fyzických a psychických síl psovodov – záchranárov a ich psova simulovalo ich nasadenie v reálnej záchrannej misii pri vyhľadávaní osôb stratených na plochách alebo zavalených v ruinách. Úlohou bolo dohľadať počas 2 dní osoby spolu na 6 pracoviskách – 3x vyhľadanie v ruine , 2x na ploche a 1x na stope. Počet osôb  na jednotlivých pracoviskách  bol rôzny pre každý tím, celkovo však sumár za všetky pracoviská bol pre vśetky  pracoviská bol pre vśetky tímy rovnaký.

Spolu štartovalo na cvičení 18 záchranárskych tímov  z viacerých európskych krajín  (Slovinsko, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Luxemburg, Francúzsko a Slovensko) , 2 družstvá zastupovali aj našu organizáciu po prvý krát na tomto cvičení . Nastúpili sme v tomto zložení:

1.     Peter Kocúr – líder (Sam), Miroslava Babková (Paduama z Vlčí stepi), Lenka Jányová (Suli z Vlčí stepi)

2.     Jana Mácsadiová – líder (Apač Polícia), Pavol Jančovič (Aki), Kristína Karovičová (Andy).

Piatkový podvečer bol vyhradený na registráciu  družstiev, porada tím lidrov s organizátormi  a spoločnú uvítaciu večeru. Všetko sa odohrávalo neďaleko Ľubľany v obci Ig v areály  Slovinskej CO, ktorý na svoje tréningy a prácu naplno využívajú požiarnici, potápači, psovodi a ďalšie jednotky CO Slovinska. Tento areál sa na nasledujúce dni stal tiež našim ,, základným táborom“.

Naplno sa začalo pracovať v sobotu od skorých ranných hodím (7.30) a na tímy čakalo 4 až 5 pracovísk. Práce boli naplánované tak , aby každý tím bol prakticky neustále v pohybe od rána až do neskorého večera (22.00). Každý z presunov na iné pracovisko bol zabezpečený organizátormi, vždy zo základného tábora. Na prevozy  boli použité rôzne typy vozidiel (dokonca sme sa stretli s kombinovaným prevozom  - auto/čln) a trvali 10 a viac minút. Pri teplotách okolo 20 stupňov Celzia (vonku nie v aute) sa jednalo o naozaj náročné a vyčerpávajúce dlhé minúty trmácania sa  ,, hore  a dole“. Práca na jednotlivých pracoviskách nebola pre nás vo väčšine prípadov prekvapením, ako vždy sa očakávala maximálna samostatnosť psa pri prehľadávaní a označovaní, čo najefektívnejšie rozdelenie práce jednotlivých psovodov v tíme podľa ich schopností a schopností ich psa. Rozdelenie terénu museli lídri riešiť iba v jednej ruine, kde sme sa mohli pohybovať takmer voľne, na všetkých ostatných pracoviskách bol možný pohyb psovodov vždy jasne určený a vlastne veľmi obmedzený ( v ruine iba čiastočne na hranici, v lese iba po stredovej osi).

V nedeľu v doobedňajších hodinách tímy dokončili práce na zvyšných 1-2 pracoviskách rovnakým spôsobom ako v sobotu. Poobede nás čakal príjemný relax v podobe ukážok záchrany slovinským záchranným systémom. Hasiči, zdravotníci a psovodi nám predviedli pomoc pri poźiari, hromadnej dopravnej nehode aj kolapse budovy. Ukážky boli do detailu premyslené a skvelé zahraté, takmer sme uverili, že sa skutočne niečo stalo, mne osobne po tele behala ,,husia koža“.

Celé cvičenie bolo ukončené príhovorom organizátorov a vyhodnotením úspešnosti jednotlivých tímov. 70% úspešnosť v dohľadaní osôb sa podarilo dosiahnuť aj nášmu tímu č. 1 v zložení Petra Kocúra, Miroslavy Babkovéj, Lenka Jányovéj a ich psov.  

A čo dodať za náš tím 2? Aj keď sme limit nesplnili, cvičenie splnilo svoj účel... dobre sme si potrénovali, zabavili sa, lepšie sa spoznali, možno siahli na dno svojich fyzických síl... . Moja vďaka patrí všetkým – za podporu, pomoc a pekné chvíle počas aj po cvičení. Rekapitulácia práce v  tíme Jany Mácsadiovéj.

 

Malé zhrnutie našej práce v Slovinsku za tím Petra Kocúra.

Náš tím s označením 18 začal odchodom zo základného tábora v sobotu o 8.00. Približne po 20 minútach sme dorazili na prvé pracovisko – plošné vyhľadanie. Na ploche105 000 m² sme sa mohli pohybovať po cestičke 350 m dlhej a naši psy mali prehľadať plochu 150 m na jednu i druhú stranu od cestičky. V časovom limite 30 minút sme našli dve osoby ( tú druhú v poslednej sekunde ).Po príchode do základného tábora a po 15 minútovom oddychu sme už znova nastupovali do auta na druhé pracovisko. Bola to ruina spojená s preskúśaním našich zlaňovacích schopností. V čase 15 minút sme sa museli kompletný tím prelaniť nad organizátormi vybudovanej lanovke vedenej z okna budovy na zem. Zvládli sme to a mohli sme prejsť k samotným ruinám. Úlohou bolo v limite 30 minút, prehľadať na stanovenej ploche všetky budovy a ostatné ruiny, ktoré sa tam nachádzali. Doplatili sme na našu nepozornosť a chyták zo strany usporiadateľa. V neprehľadnom zalesnenom teréne sme vôbec neobjavili dve budovy, ktoré spadali do našej kompetencie prehľadania atak sme z ruiny odchádzali s nálezom dvoch zavalených osôb, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou sme tu jedného nechali ,, zomrieť“. Po polhodinovej obedňajšej prestávke sme nastúpili opäť do auta. Trošku sme sa zdesili, keď sme prišli k lúke, na ktorej bola našlapaná stopa pre naše družstvo. Bolo cca 13.10 a slniečko pekelne pálilo. Za najlepšieho stopára v našom družstve sme určili Samka a hoci mal Peťo zo stopy obavy, Samko išiel po stope s označením dvoch predmetov takmer až na koniec. Približne 100 m pred koncom nás rozhodca odpískal. Bol však veľmi milý, umožnil Samkovi napojiť sa naspäť do úseku stopy a ukončiť stopu označením kladača. Do tábora sme prišli o 14.00 a mali sme krásne tri hodiny na oddych a zregenerovanie si síl. Využili sme to a všetci sme zaspali v tieni stromov. O 17.00 nasledoval ďalší odchod. Auto nás  ,, vyhodilo“ kúsok od malej riečky. Po príchode člnu sme sa všetci traja i so psami nalodili do člna a po cca 2 km sme už vystupovali. Tu nám boli odovzdané ďalšie informácie, obdržali sme mapu a stručný popis cesty ku kostolíku na neďalekom kopci. Na tento peší pochod sme mali 25 minút, po ktorom nasledovalo ďalšie plošné vyhľadanie. Prehľadávali sme plochu po stranách cestičky cca 150 m dlhej, vedúcej ku kostolíku a okolie kostolíka. Podarilo sa nám a z lesov v okolí kostolíka sme ,, vytiahli“ dve osoby.

15 minút po príchode do základného tábora sme už sedeli v ďalšom transportéri, ktorý nás viezol na posledné naše sobotňajšie pracovisko. Boli to rozľahlé ruiny pozostávajúce s menších kôp popadaných panelov, pripomínajúce Zlaté piesky. My psovodi sme mali trasu svojho pohybu dosť obmedzenú, bola to len menšia časť obvodu celých ruín a novou úlohou na tomto pracovisku bola povinnosť overiť prvé dva nálezy druhým psom. Keďže bolo asi21.00 keď sme začali pracovať, bola to pre nás už nočná ruina v ktorej sa nám pošťastilo nájsť tri osoby. Po polhodine sme odchádzali do tábora a odkiaľ konečne do nášho hotelíka. A hoci sme boli všetci značne unavení, pozvali sme nášho kamaráta Marka Bručana na caffé a kus reči. Nedá mi nespomenúť ako nám Marko ochotne pomohol, našiel a zabezpečil nám cenovo dostupné ubytovanie v Ljubljane.

V nedeľu sme vyrazili na posledné pracovisko. Boli to v lese posadené ruiny-budovy a voľná plocha s kusmi panelov a bosák. Organizátori sa tu zamerali na preskúšanie samostatnosti psa na veľkú vzdialenosť, pretože my psovodi sme boli už hneď na začiatku boli zastavení páskou a v priestoroch ruín v ktorých psovod rýchlo stratil kontakt so psom, pracoval už iba pes. Snáď sám svätý Peter stál pri nás a poslal nám priaznivý protivietor, ktorý nám pomohol nájsť dve osoby. Ukončením tohto pracoviska bolo poskytnutie prvej pomoci v ktorej sme mali ošetriť zlomeninu predlaktia ľavej ruky. Čuduj sa svete pohoreli sme ! Po obede sme sa všetci zoskupili v konferenčnej sále v objekte CO a po príhovoroch organizátorov tohto cvičenia boli vyhodnotené úspešné družstvá, ktoré splnili podmienku nájdenia 70% osôb.

Zapísala: Babková

Výsledky:

MOL                                Slovinsko    100%  1949 b.

JUH-RHS-Göppingen-1       Nemecko    100%  1773 b.

KVRP Kranj-1                    Slovinsko    92%    1755 b.

Malteser Hilfsdienst Rottenburg Nemecko  92%  1696 b.

ASB Berlín                          Nemecko    86%   1620 b.

MHD Nürtingen-2                 Nemecko     86%   1553 b.

BKZB 2                               Slovensko   85%   1618 b.

ASS                                   Luxemburg   83%   1483 b.

DVRPS                               Slovinsko     83%   1476 b.

JUH-RHS Wuerttemberg        Nemecko     77%   1435 b.

KVRP Kranj-2                     Slovensko    71%   1374 b.

ŐHU-Suchhundestaffel-1     Rakúsko      69%   1363 b.

MHD Nϋrtingen-1               Nemecko    67%   1295 b.

ÖHU-Suchhundestaffel-2     Rakúsko     62%   1226 b.

BKZB-1                            Slovensko   54%   1210 b.

KD Šmarna Gora               Slovinsko    50%   1061 b.

JUH-RHS-Göppingen-2       Nemecko    38%    855 b.

UIISC                              Francúzsko  38%    797 b.                                                                                                   

 

 

Napísal JM

Wednesday, 25 April 2007

20. - 22. apríla 2007 sa šiesti psovodi z Bratislavskej kynologickej záchranárskej brigády zúčastnili cvičenia v Slovinsku. Už podesiate sa zväzu psovodov Slovinska (prezident Dušan Weber) pod vedením Róberta Kusa podarilo zorganizovať výborné medzinárodné cvičenie. Počas dvoch dní 19 tímov zo Slovinska, Nemecka, Francúzska, Čiech, Luxemburska, Rakúska a Slovenska plnilo náročné úlohy pri vyhladávaní v lese, ruinách a práci na stope. Dva trojčlenné tímy z Bratislavskej kynologickej záchranárskej brigády v zložení: Jana Mácsadiová+Kristína Karovičová+Pavol Jančovič a Miroslava Babková+Lenka Jányová+Peter Kocúr si počas dvoch dní preverili svoju kondíciu a nemenej aj kondíciu štvornohých pomocníkov. Pri plnení náročných úloch, museli použiť lanové techniky na zlanenie seba a psov z budovy, využiť znalosti z prvej pomoci, a iné. Cvičenie bolo zamerané hlavne na preverenie kondície, ako fyzickej tak aj psychickej. Zúčastnení psovodi získali mnoho skúseností a spoznali svoje silné a slabé stránky. Takáto skúsenosť je neoceniteľná, a preto by som sa v mene všetkých zúčastnených psovodov rada poďakovala orgenizátorom, že nám umožnili sa na tomto cvičení zúčastniť.