DOG RESCUE 2009

25.01.2010 14:58

 

DOG RESCUE 2009

Fotky - Dog Rescue 25-27.9.2009 - 1

Fotky - Dog Rescue 25-27.9.2009 - 2

 

V areáli Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru v Malackách ( ZB HaZZ) bolo v piatok 25.septembra popoludní oveľa rušnejšie, než býva v takýto kalendárny deň obvyklé.

,,Vartáši" nestihali otvárať a zatvárať vstupnú bránu, pretože až do neskorého večera ňou prešlo niekoľko osobných a terénnych áut, ktoré do veľkého hasičského areálu postupne dopravili 27 záchranárov z kynologických záchranárskych brigád takmer z celého Slovenska ( z Banskéj Bystrice, Holíča, Martina, Žiliny, Bratislavy a z Policajného zboru), ale aj z Poľska. Príchod bol pokojný, veď každý z účastníkov vedel, že také množstvo záchranárov a psov neprišlo na ,,ostrú akciu", ale iba na tradičné jesenné cvičenie. Jediná otázka, ktorá účastníkom vírila v hlavách, znela: ,,Aký nám vlastne pripravili program?!" – pretože v pozvánke predpísanej organizátorom cvičenia Združenia kynológov záchranárov Slovenskej republiky bolo iba stroho uvedené: ,,....so sebou si zoberte výstroj na niekoľkodňové prežitie v teréne... "

Program cvičenia nebol účastníkom o nič jasnejší ani po spoločnom večernom brífingu. Ján Pöthe viedol všedné reči, kládol zvyčajné otázky viažuce sa na záchranárske skúsenosti prítomných záchranárov a ich psov , a na otázky smerujúce k programu tohtoročného DOG RESCUE odpovedal dosť vyhýbavo a tváril sa veľmi tajuplne. Až krátko pred polnocou sa ,,vymačkol", že v okolí  Malaciek sa niečo deje, a tak od polnoci až do odvolania vyhlasuje pohotovosť. Medzi prítomnými zavládol klasické napätie sprevádzajúce každú ostrú akciu – všetci si kontrolovali záchranársku výstroj, pripravovali rezervné batérie do ,,čeloviek", či skúšali malé rádiostanice. Niektorí si uvarili do foroty kávu či čaj, iní si ľahli na strohé vojenské postele polooblečení, pripravení kedykoľvek vyskočiť a nastúpiť do práce.

Zlom nastal o tretej hodine nad ránom. Na chodbe zaznel ostrý signál píšťalky a Pötheho výzva vedúcim tímov, aby okamžite prišli do zasadačky, kde im oznámil, že v neďalekých vojenských lesoch havaroval v hustom poraste vrtuľník, prevážajúci vojakov. Hasiči sú už na mieste tragédie, avšak z dvanásťčlennej osádky vrtuľníka našli iba štyroch mŕtvych – osem vojakov je nezvestných.

Naskakujeme do áut a odchádzame na vojenskú strelnicu, kde už zdravotníci zriaďujú poľnú nemocnicu. Do funkcie vedúcej pátracej akcie je vymenovaná policajná záchranárka npor. Ing. Júlia Zlejšia. Keďže pred nami leží piesková a bujnými kríkmi porastená ,,Záhorácka Sahara", vystupujeme z áut a husím pochodom, sprevádzaní mračnami prachu, postupujeme k miestu nešťastia. Po rozdelení vytýčených sektorov prehľadávaného priestoru sa psovodi rozchádzajú do svojich úsekov a v hustnúcej hmle začínajú hľadať. Nad temnou Saharou sa nesie iba štekot psov a chlad, ktorý nám zalieza pod kožu stále hlbšie ( neskôr sme sa dozvedeli, že boli iba 2°C nad nulou). Po približne poldruhahodinovom hľadaní sa ozývajú prvé telefonické hlásenia a k nájdeným zraneným osobám postupne vyrážajú terénne vozidlá, aby ich dopravili do poľnej nemocnice zriadenej na strelnici. Temný nočný výjazd sa postupne mení - na obzore sa objavujú prvé ranné zore, ale pátranie je ukončené až o 11.hodine dopoludnia. Psovodi a psy sú značne vyčerpaní, ale organizátor cvičenia má miernu pochybnosť nakoľko jedného nezvestného nenašli. Nájdené nezvestné osoby boli odvezené na nevyhnutné ošetrenie.  

Po spoločnom obede nasledovalo krátke vyhodnotenie nočného cvičenia a vytúžený odpočinok. Netrval však dlho. Krátko po 19.hodine narušili náš oddych ,,silné výbuchy sprevádzané hustým dymom" , ktoré prinútili tímy zbaliť sa a sústrediť na útvarovom zoradisku. Organizátori cvičenia najprv skontrolujú povinnú záchranársku výbavu každého účastníka, a potom v krátkosti oznámia, že v areáli vybuchol starý muničný sklad. Následky výbuchu nie sú úplne jasné – v zničenom objekte zasahujú hasiči, ktorí oznámili, že je potrebné hľadať bližšie neurčený počet osôb, pretože dokumentácia o ich zranení na výbuchom zničených pracoviskách zhorela. Funkciu vedúceho pátrania preberá policajný záchranár ppor. Michal Ďurica. Podľa dostupných plánov areálu prideľuje záchranárom jednotlivé sektory určené na prehľadávanie. Aj keď tma hustne, po necelej hodine sa ozýva prvý psovod záchranár, ktorý pomocou malej rádiostanice žiada vyslanie zdravotníkov k nájdenej zranenej osobe. Psovodi a psy prehľadávajú jednotlivé stavby areálu a ruiny, a hlásenia o nájdení ďalších nezvestných pribúdajú. Po polnoci je jasné, že psovodi našli už deväť osôb, ale nikto nevie, koľko je ich treba ešte nájsť. Napätie a intenzívne hľadanie pokračuje až do tretej hodiny rannej, kde organizátori cvičenia vyhlasujú pátranie za skončené, pretože sa zistilo, že v areáli už viac nezvestných niet. Pri vyhodnotení na útvarovom zhromaždisku unavené psy zaspávajú a psovodi s úľavou vítajú oznámenie o úspešnom priebehu akcie.

V nedeľné dopoludnie sme však na počudovanie našli psovodov opäť ,,v práci" – intenzívne precvičovali psov vo vyhľadávaní osôb ukrytých na nezvyčajných miestach, napr. na strechách objektov a vchodových striežkach. Tento výcvik bol zameraný na vyhľadávanie osôb vymrštených tlakovou vlnou výbuchu na vysoko položených plochy. Denný nácvik umožňoval presnejšie pozorovať a vyhodnocovať prácu psa.

Toto programovo utajované cvičenie bolo pre účastníkov veľmi významné - simulovalo reálne nasadenie pátracích tímov takým spôsobom, že žiaden záchranár netušil, kedy, kde, ako dlho, a koľko nezvestných osôb bude musieť hľadať. Samotní psovodi záchranári sa presvedčili, že na Slovensku máme kvalitne pripravených kynológov – záchranárov, ktorí sú ochotní ľuďom v nešťastí kedykoľvek pomôcť.

Organizátori ďakujú veliteľovi ZB HaZZ v Malackách za povolenie vstupu do areálu brigády a za zapožičanie výcvikových priestorov. Osobné poďakovanie však patrí dvojčlennej hliadke Slovenského červeného kríža, ktorá sa postarala o takmer reálne nasimulované zranenia figurantov. Vďaka patrí aj figurantom a členom Bratislavskej kynologickej záchranárskej brigáde, ktorí toto cvičenie pripravili a zrealizovali, ale najme figurantom – študentom odboru kynológia, ktorí statočne a tichučko mrzli na určených postoch, aby pomohli dobrej veci. A posledné poďakovanie poďakovanie patrí všetkým psovodom záchranárom, pretože sa na tomto cvičení zúčastnili v značnom počte, pričom pracovali veľmi aktívne a zmysluplne.     

.pn-

Je piatok 25.9. 2009. Do Malaciek na útvar HaZZ sa schádzajú ako obvykle záchranárske brigády kynológov z celého Slovenska a Poľska. Posledné lúče slniečka si psovodi vychutnávajú pri družnom debatovaní, ktoré je zamerané hlavne na program tohto sústredenia, ktorý je tento rok neznámy. V pozvánkach bolo napísané: so sebou si zoberte výstroj na prežitie v teréne na niekoľko dní. Psovodi uvažujú, nebude to asi také „light“? Uvidíme, čo organizátor prichystal. Večer o 19.00 hod boli všetci na útvare HaZZ a o 20.00 hod sa v zasadacej miestnosti ubytovne tlačila hlava na hlave, každý bol zvedavý čo sa bude diať. Nič moc... organizátor privítal účastníkov a rozprúdil debatu v oblasti záchranárskej kynológie. Skúsenosti, výcvik atď. Podrobné zmapovanie psovodov, ich aktivity, spísanie lídrov jednotlivých brigád. Pozorne si všetko zapisoval Ján Pöthe, ktorý viedol besedu. Krátko
pred polnocou organizátor všetkých upozornil, že sa niečo v oblasti Malaciek deje a preto vyhlasuje pohotovosť s platnosťou od pol noci
až do odvolania. Každý bol ako na ihlách, bolo vidieť psovodov ako si kontrolujú výstroj, varia kávu a tí čo si líhali tak poväčšinou polooblečení. Hodiny pomaly odbíjali dve hodiny ráno. Na chodbách a izbách bol už zjavne kľud. Podaktorí sa občas vyšli pozrieť von či niečo nespozorujú, ale všade bolo ticho ako v hrobe. Bolo počuť slová „už nič nebude, poďme si ľahnúť“...

Tri hodiny ráno! Areálom sa ozýva zvukový signál volajúci o pomoc. Zrazu je všetko ináč. Psovodi pobehujú sem a tam a lídri sa sústreďujú v zasadačke na krátkej porade s koordinátorom záchranárskej akcie Jánom Pöthem. Tragická udalosť vo vojenských lesoch, vrtuľník prevážajúci vojakov havaroval v hustom poraste. Hasiči zabezpečili miesto nešťastia. Štyri osoby usmrtené a osem nezvestných. Nejednalo sa o výsadok. Predpokladaný postup zranených osôb bude nájsť cestné komunikácie. Lídri dostávajú mapy, súradnice miesta tragédie a zakreslené lokality, ktoré stihli v bezprostrednom okolí preskúmať hasiči. Ubehlo asi dvadsať minút a konvoj pod majákmi sa vydáva na cestu bližšie k miestu tragédie. Na parkovisku pri strelnici SČK chystá poľnú nemocnicu. Pre neprejazdnosť terénu psovodi postupujú pešo. Teplota sa zvrtla na 2 stupne nad nulou. Plná poľná je skutočne plná! Po príchode na miesto sa hlavného velenia chytá psovodka od polície Julka Zlejšia. Krátka porada a už sa kúskuje les. Lídri si preberajú svoje kvadranty
a upresňujú postup prác. Psovodi sa strácajú v tme a hmle, počuť je len občasný štekot psov. Hodiny sa blížia k piatej, zima lezie pod kožu a v poľnej nemocnici a štábe sa čaká pri rádiostanici na výsledky. Zrazu sa ozve TL  Zlejšia, hlásený je prvý nález, muž asi 28-ročný s ťažkou fraktúrou stehennej kosti. Pre náročnosť zranenia a agresívne chovanie nájdeného vojaka v šoku je poskytovanie prvej pomoci výrazne sťažené. K zranenej osobe vyráža terénne vozidlo, ktoré zabezpečuje rýchly transport osoby do poľnej nemocnice , kde si postihnutého preberá SČK. Onedlho na to vyráža druhé vozidlo pre ďalšiu nájdenú osobu. Počas prác sa autá otočili ešte niekoľko krát. O 11.00 hod sa celá záchranná misia končí. Psovodi a psy sú poriadne vyčerpaní, ale spokojní so svojim výsledkom. Nezvestné osoby boli nájdené. Je jedno ktorý pes sa podieľal na označení osôb. Dôležitý je výsledok. 12.00 hod sa všetci spoločne oddávajú výdatnému obedu na útvare. Priebeh akcie sledoval aj riaditeľ odboru kynológie PPZ plk. RNDr Vladimír Ďurišin, ktorý bol nadmieru spokojný. 
Výjazd záchranárov počas noci ovplyvnil program natoľko, že o 14.00 hod po krátkom vyhodnotení bol vyhlásený odpočinok. Vytúžený odpočinok trval ale krátko. 19.00 hod silné výbuchy a dym dávajú tušiť, že sa opäť čosi deje. Zaznieva opäť signál o pomoc. Počuť výrazy „živý sen, toto nemôže byť pravda, niekto sa zbláznil“.... Opäť zavládol frmol. Lídri sa zúčastňujú porady, kde sa dozvedajú : výbuch muničného skladu, areál je v troskách, osoby nájdené sú evakuované, zabezpečenie objektu vykonali hasiči a pyrotechnici, počet nezvestných osôb sa pre zničenú dokumentáciu nedá presne určiť. Práce TL sa ujíma policajný psovod Michal Ďurica. Po konzultácii a krátkom školení psovodov vyráža opäť konvoj na záchranársku misiu. Asi po hodine sa ozýva prvé hlásenie o nájdenej osobe, ktorú treba vyprostiť. Potom prichádzajú ďalšie a ďalšie hlásenia. O jednej hodine po polnoci TL ukončuje prácu a nahlasuje deväť nájdených osôb. Nervozita panuje až do tretej hodiny, kedy sa dozvedá záchranárska partia skutočnosť, že boli nájdené všetky osoby. Zavládne radosť a únava z druhej prebdenej noci nie je na nikom vidieť.  

Toto všetko by sa naozaj mohlo stať, no bolo to len cvičenie, ktoré pripravil organizačný tím tohtoročného netradičného cvičenia DOG RESCUE MALACKY 2009. Presvedčili sme sa, že na Slovensku máme psovodov záchranárov dobrovoľníkov, ktorí sa nemusia hanbiť za svoju prácu. Sú ochotní pomáhať, kedykoľvek a kdekoľvek ich budú ľudia potrebovať. Preto im patrí za ich prácu, ktorú venujú výcviku srdečná vďaka.

Na cvičení sa zúčastnilo 27 psovodov (B.Bystrica, CCES, Holíč, Martin, Polícia SR, Poľsko, ZKZ SR, KPZ Žilina a PZ Žilina) , 14 členov realizačného
tímu (BKZB, CCES, HaZZ, SČK, študenti kynológie). Srdečná vďaka patrí všetkým zúčastneným, hlavne figurantom, ktorí prešli skutočne peklom a 
bez týchto ľudí by sa takéto cvičenie asi ťažko podarilo zorganizovať. Nesmierne nás potešila hojná účasť zúčastnených brigád. Veríme, že sa o rok na podobnom podujatí stretneme opäť.

Veľa osobných a kynologických úspechov všetkým želá    

v.r.v. Ján Pöthe  ZKZ SR