DOG RESCUE Bratislava 2003

25. – 27. 4. 2003 sa v Bratislave uskutočnil IV. ročník Dog rescue. Predchádzajúce ročníky organizovala Malacká záchranárska brigáda, ktorá tento rok odovzdala tradíciu tohto zaujímavého preteku do rúk bratislavských záchranárov. Koncepcia preteku bola opäť poňatá ako cvičenie trojčlenných družstiev, avšak s niekoľkými inováciami oproti minulým ročníkom. Prihlásilo sa 7 družstiev zo Slovenska a jedno družstvo z Česka. Program cvičenia bol zverejnený až pri registrácii účastníkov v piatok večer, takže až do poslednej chvíle nikto nevedel do čoho ide. Po oficiálnom otvorení a vylosovaní štartovacích čísel, čakala na pretekárov prvá disciplína – nočné vyhľadanie v lese. Vyhľadávalo sa v rojnici, počet nezvestných osôb nebol dopredu známy, časový limit bol 20 minút. S každým psovodom išiel jeden asistent, ktorý hodnotil prácu psa a zároveň usmerňoval psovoda v neprehľadnom teréne. Tma sa ukázala byť väčším problémom pre psovodov ako pre psov, čo sa prejavilo spomaleným postupom po trase, a tým pádom väčšina družstiev nestihla prehľadať celú vytýčenú plochu v stanovenom limite. Neprehľadný terén a pre väčšinu psov nová skúsenosť vyhľadávania v rojnici spôsobili, že ani jedno z družstiev nenašlo všetkých šesť nezvestných osôb. Najlepšie si v tejto disciplíne počínalo družstvo BKZB 2, ktorému sa podarilo „zachrániť“ štyroch stratených. Priemer sa pohyboval okolo troch nájdených osôb na jedno družstvo, čo dokazuje, že v tejto disciplíne je čo doháňať.

V sobotu bola vyhlásená nepretržitá pohotovosť pátracích družstiev a na ráno zvolal organizačný tím poradu veliteľov družstiev, na ktorej boli zverejnené podrobnosti o stratenej osobe. Každé družstvo obdržalo vlastný príbeh s podrobnou mapou a pokynmi (v prílohe), cieľom bolo nájsť a zachrániť stratenú osobu, časový limit bol 5 hod., čo predstavuje hranicu schopnosti a možnosti aktívneho hľadania. Potom sa v doprovode osoby z rodiny nezvestnej osoby, každé družstvo vybralo na určenú trasu, ktorá mala v priemere 7 km. Táto disciplína sa ukázala ako najnáročnejšia na kondíciu psov, ale aj psovodov. Keďže figurant bol až na konci trasy, čo samozrejme nikto nevedel, bolo potrebné prehľadať celý 7 km dlhý úsek. Úspešnosť závisela hlavne od skúseností psovodov, ktorí museli taktizovať a rozložiť si rozumne svoje sily. Nájdením nezvestnej osoby však starosti záchranárov nekončili, pretože bolo potrebné podať prvú pomoc a zabezpečiť transport zraneného do nemocnice. No a nakoniec sa ešte kontrolovala povinná výstroj, ktorú každý poriadny záchranár musí mať vždy pri sebe. Všetko pozorným okom sledovala osoba z rodiny nezvestného, z ktorej sa nakoniec vykľul asistent hodnotiaci výkon družstva. A samozrejme ešte cesta naspäť na východzí bod k autám, čo s plnými batohmi a v poriadnom výpeku nebola „sranda“. 50 % úspešnosť (štyri družstvá našli stratenú osobu), ktorá by sa niekomu mohla zdať slabá, sa za daných podmienok ukázala ako celkom pekný výsledok.
Večer po priebežnom zhodnotení výsledkov sa rozprúdila zábava, ktorá pokračovala do skorých ranných hodín. Tu sa položili základy úspešnej spolupráce s našimi českými susedmi, ktorým treba aj touto cestou poďakovať za ich ochotu a ústretovosť.
Ráno už na štartujúcich čakala ďalšia disciplína – vyhľadávanie v ruinách. Počet nezvestných osôb bol opäť neznámy, hľadalo sa na ploche cca 200x300 m, kde rozpadnuté rodinné domy simulovali miesto prírodnej katastrofy. Časový limit tento krát nebol presne stanovený, taktika a rozdelenie terénu záviseli na samotných psovodoch. Táto disciplína sa ukázala ako najúspešnejšia, priemer bol 4 nájdené osoby z piatich. Najlepšie si počínali záchranárky z Trnavy, ktoré v najkratšom čase našli všetky zavalené osoby.
Poradie na výsledkovej listine ovplyvnila hlavne cvičná pátracia akcia, ktorá bola bodovaná najvyššie. Na prvých štyroch miestach sa umiestnili družstvá, ktoré úspešne dohľadali nezvestnú osobu. Spolu s vysokými bodmi v ruine zabezpečila ukážková cvičná akcia prvé miesto družstvu Traja veteráni z Trnavy, v zložení Nataša Hypíková s Doxou, Eva Vávrová s Arivalom a Iveta Vávrová s Maxom. Na druhom mieste sa umiestnili záchranári z Malackej brigády pod vedením skúseného psovoda a úspešného reprezentanta Milana Schvarzbachera s Adym, ktorému výdatne pomáhali Jozef Vaško s Corou a Jozef Klučár s Keksíkom. Tretie miesto vybojovalo družstvo BKZB2, v zložení Katka Filipková s Dustym, Katka Šarinová so Scoobou a Iveta Potančoková s Tukym. Družstvo BKZB1 (Lenka Weissová a Rony, Janka Jurašková a Donka, Nika Toholová a Dolly) bolo tiež jedným zo štyroch družstiev, ktoré našli na cvičnej akcii nezvestnú osobu, za čo si zaslúžili štvrté miesto. Za zmienku stojí aj družstvo Krvavé zuby, ktoré bolo zložené len z dvoch psovodiek z rôznych brigád, a ktoré aj napriek personálnemu oslabeniu dokázalo udržať krok s ostatnými trojčlennými družstvami.
 

 Na tomto mieste treba poďakovať všetkým členom SČK – BKZB, ktorí pre organizačné zaneprázdnenie nemohli pretekať, ako aj Policajnému prezídiu a RNDr. Vladimírovi Ďurišinovi, ktorí nemalou mierou pomohli pri realizácii celého podujatia. Ďakujeme aj všetkým sponzorom, ktorí venovali vecné ceny: Šofranko, TCHIBO, Trek sport,PROPURI.
Na záver možno skonštatovať, že akcia splnila svoj účel a dôkladne preverila pripravenosť psovodov a schopnosti psov. Nezostáva iné, len čakať na ďalší ročník a tešiť sa, aké nové výzvy so sebou prinesie.