Sklabínsky pretek 2009

21.01.2010 21:17

Sklabínsky pretek

Fotky - Sklabinsky pretek 4.-6.9.2009

 

V prvý tohtoročný septembrový víkend hostili starobylé múry Sklabínského hradu profesionálnych i dobrovoľných psovodov – záchranárov z Českej republiky a Slovenskej republiky, ktorí sa spolu so svojimi zverencami rozhodli vzájomne si zmerať sily v klasickej záchranárskej disciplíne – v praktickom vyhľadávaní zavalených osôb. Tieto majstrovstvá Slovenskej republiky zorganizovala Martinská kynologická záchranárska brigáda, začlenená v kynologickom záchranárskom zbore Žilina. Výkony psov posudzovali dvaja rozhodcovia – Pavel Šabacký (ČR) a Miroslav Gajdoš (SR).

Súťaž bola zameraná na praktické vyhľadávanie zavalených osôb v ruinách ako športová súťaž založená na simulovaní reálnych následkov zemetrasenia, pri ktorom zavalilo štyri osoby. V hľadaní figurantov ukrytých v dômyselne zamaskovaných závaloch súťažili dvanásť dvojčlenných záchranárskych tímov, ktoré tvorili dvaja psovodi a dvaja psy z jedného klubu (občianskeho združenia alebo záchranárskej brigády(, pretože z každej prihlásenej organizácie mohli štartovať maximálne dve družstvá. Z radov usporiadateľov sa na mimo-súťažnom pátraní tiež zúčastnili dva dvojčlenné tímy. Psovodi museli používať predpísané ochranné pracovné pomôcky ( prilbu, čelovú lampu, pevnú obuv, rukavice a odev z reflexnými prvkami, museli mať lekárničku, vodu pre psa a zástavky na označenie nálezu). Psy mohli byť vystrojený podľa ľubovôle psovoda. Každý účastník, či osoba k nemu patriaca musela podpísať prehlásenie o dobrovoľnom vstupe do prehľadávaných ruín na vlastné nebezpečenstvo, a že boli poučení o možných rizikách spojených s týmto vstupom, pričom vzali na vedomie, že organizátori súťaže a majiteľ ruiny nenesú zodpovednosť za prípadné následky a škody spôsobené vstupom psovodov a psov na miesto súťaže. Psovodi zároveň prehlásili, že zodpovedajú za prípadné následky a škody spôsobené psami. Organizátori zabezpečili veterinárnu prehliadku súťažiacich zvierat a veterinárny dozor počas celej súťaže, avšak ošetrenie prípadného úrazu psa musel hradiť psovod, či majiteľ psa sám. Psovodi pri vstupnej veterinárnej prehliadke predložil platný očkovací preukaz s potvrdením, že pes je zaočkovaný proti besnote, infekčným ochoreniam a je vybavený antiparazitným pripravkom. Prípadné zanedbanie týchto náležitosti znamenalo vylúčenie dvojice zo súťaže. Súťaže sa mohli zúčastniť aj honcujúce sa sučky, ktoré však museli byť držané mimo miesta pretekov a táboriska. Psovodi boli povinný organizátorov a rozhodcov súťaže vopred upozorniť na túto skutočnosť, pretože honcujúce sa sučky mohli súťažiť až ako posledné. Organizátori zabezpečili aj hygienické odpratávanie psích exkrementov – každý účastník dostal vrecúška na ich odpratávanie a odloženie do zberných vriec.

Usporiadatelia v súlade s ideou súťaže – hľadanie zavalených osôb po zničení objektov zemetrasením – postavili pre ubytovanie súťažiacich veľký vojenský stan, pričom kto chcel mohol spať vo vlastnom stane. Pitná voda, celodenná strava a prenosná toaleta boli zabezpečené v cene štartovného. Pre zlepšenie orientácie dostali súťažiace družstvá plánik hradu, ktorý mihli pri preteku používať. Prehľadávané úseky si mohli aj obzrieť, pričom sa mohli aj rozhodcu spýtať, aký druh terénu bude družstvo prehľadávať , aké nebezpečenstvo hrozí pri prehľadávaní ( prítomnosť nebezpečných chemických látok, spadnutých elektrických rozvodov, a pod.). Každé družstvo muselo pred štartom oznámiť rozhodcom, akým spôsobom ich psy označujú nájdené osoby, Psy museli zavalené osoby jasne označovať štekaním, prebiehaním od miesta zavalenia ku psovodovi a späť – teda privolávaním psovoda k závalu s ukrytou osobou. Nájdeného figuranta však mohli označovať aj iným vhodným spôsobom, napr. vystavovaním, krútením chvostom, a pod., čo by však súťažiaceho ochudobnilo o 30bodov. Súťažiace družstva si mohli prehľadávaný úsek rozdeliť na dva sektory v ktorých psovodi postupovali a pracovali samostatne, prípadne si mohli nálezy vzájomne overovať, alebo nálezu mihli označiť až po vzájomnej a nemeniteľnej dohode. Každý psovod mohol chodiť za svojím psom a vysielať ho na prehľadávanie vytipovaných zákutí. Po označení závalu psom, ktorý oznamoval prítomnosť ukrytej osoby, psovod oznámil nález rozhodcovi a miesto viditeľne označí zástavkou. Každý figurant bol zavalený tak, aby sa pes k nemu nedostal, to znamená, že psovod sa nemohol presvedčiť, či je tam figurant ukrytý. Či bolo označenie nálezu správne, oznamovali rozhodcovia až po úplnom skončení prehľadávania vytýčeného úseku. Po označení miesta, kde bola ukrytá osoba, mohli psovodi psa odmeniť, ľubovoľným pokrmom alebo aportom. Každé družstvo mohlo pokračovať v prehľadávaní vytýčeného úseku až do vypršania časového limitu alebo do okamihu, keď obaja psovodi oznámili rozhodcovi, že v prehľadávanom úseku už žiadna zavalená osoba nie je. V tom prípade poznačili rozhodcovia skutočný čas ukončenia pátrania. Do niektorých časti hradu, ktoré sú reálne zabezpečené (samovoľne sa zosúvajú, či prepadajú), mohol psovod vyslať iba svojho psa. Rozhodcovia na nebezpečné objekty súťažiacich vopred upozorňovali, a ak pes v týchto objektoch označil prítomnosť zavalenej soby, psovod mohol isť za psom až po súhlase rozhodcu. Prvá časť sa uskutočnila v sobotu 5. Septembra v starších priestoroch hradu na ploche s približnou rozlohou 1,5 hektára. Každé súťažné družstvo muselo v jednotnom časovom limite 30 minút nájsť maximálne štyri zavalené osoby, pričom nebolo vylúčené, že v prehľadávaných priestoroch nie je ukrytá žiadna osoba. Vyhľadávanie zavalených osôb muselo čo najviac pripomínať reálnu situáciu po skutočnom zemetrasení, napr. v Iráne, kde niektorí obyvatelia mesta Bam rabovali majetok postihnutých a mŕtvych. Iránsky vojaci na rabujúcich strieľali a hluk streľby ovplyvňoval aj výkon niektorých záchranárskych psov. Organizátori majstrovstiev preto požiadali o spoluprácu Združenie priateľov historických zbraní, ktorého členovia pri nástupe každého súťažiaceho družstva do pátracej akcie imitovali naháňanie ,, rabujúcich " a ich odstreľovanie z ľahkého guľometu a samopalu. Súťažiace psy mali vyrovnané povahy a streľba a pobehujúci ,,rabujúci " ich nevyviedli z miery. Počasie psovodom neprialo, ale psom vyhovovalo – bolo chladno a daždivo, čo uľahčovalo hľadanie pachov figurantov prenikajúcich zo štrbín umelých závalov. Veľké prekvapenie pripravil rozhodcom policajný záchranársky pes Caxo, ktorý svojmu psovodovi ppor. Michalovi Ďuricovi označil prítomnosť osoby na mieste kde usporiadatelia figuranta neukryli. Rozhodcovia jeho označenie vyhodnotili ako chybné, psovod však trval na tom, že svojmu psovi verí. Keď rozhodcovia problém konzultovali s usporiadateľmi , vyšlo najavo, že pán Ďurica svojmu zverencovi verí oprávnene. Istý mládenec potajomky ukryl v prázdnom úkryte svoje dievča a Caxo nezaváhal – ukrytú osobu suveréjne našiel a označil.

Druhá časť majstrovstiev sa uskutočnila v nedeľu 6. Septembra v čiastočne zachovalých ruinách kaštieľa, severnej veže a v ich okolí s plošnou rozlohou približne 600 m². Časový limit bol jednotne stanovený na 15 minút, pričom v prehľadávaných priestoroch nemusela byť ukrytá žiadna osoba, ukryté však mohli byť maximálne štyri osoby. Usporiadatelia opäť pripravili psom nemilé prekvapenie – každé súťažiace družstvo po nástupe do prehľadávané ho úseku vítal prenikavý rachot a buchot ,, pracujúcich " členov usporiadateľského klubu, ktorí vytvárali atmosféru intenzívneho odstraňovania zrútených stavieb. Psy zvládali aj takéto rušivé zvuky a pracovali bez známok stresu.

Dosiahnuté výsledky prvých štyroch h tímov za oba dni boli navlas zhodné – 390 bodov, o konečnom poradí družstiev teda rozhodol čas, za ktorý tieto najlepšie záchranárske tímy dokázali nájsť ukrytých figurantov.

Prvé miesto si najkrajším celkovým časom20.36.00 minút vybojoval dvojčlenný záchranársky tím z klubu Psovodov – záchranárov so sídlom v Žiline (PZŽ SR) – Zuzana Repáňová  so psom – krížencom Tyrom a Martin Ďurnek so sučkou plemena bernský salašnícky pes, Dorou.

Druhé miesto s celkovým časom 23.29.00 minút získal dvojčlenný profesionálny tím Záchranárskeho modulu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (Policajného zboru)- ppor. Michal Ďurica so psom plemena belgický ovčiak Caxo a ppor. Tomáš Bartivic so psom plemena nemecký ovčiak Iscariot Polícia – Slovakia.   

Na treťom mieste s celkovým časom 30.36.00 minút skončilo dvojčlenné družstvo Kynologickej záchrannej brigády Českej republiky so sídlom v Brne (KZJ ČR) – Kristína Somerlíková so psom plemena írsky teriér Capitán Jerry z Píseckých lesů a Lenka Navrátilová so psom plemena borderská kólia Hard-Working Black Chevers.

Víťazi a najlepšie tímy dostali z rúk starostu obce Sklabinský Podzámok a rozhodcov poháre, ku ktorým usporiadatelia pridali pamätné medaily a upomienkové predmety.

Tohtoročné Majstrovstvá Slovenskej republiky záchranárskych psov v praktickom vyhľadaní zavalených osôb by sa nemohli uskutočniť bez výraznej sponzorskej podpory viacerých firiem, obecného úradu, súkromných osôb a dobrovoľných pomocníkov – členov usporiadateľského KZZ, za čo všetkým patrí úprimné poďakovanie.

Majstrovstvá ukázali, že profesionálnym kynológom – záchranárom vyrastá v radoch dobrovoľných kynológov – záchranárov vážna konkurencia. Slovo konkurencia je však neadekvátny výraz pri uvedomení si prvotného a jediného cieľa všetkých záchranárskych zložiek – pomáhať ľuďom v nešťastí.

Z našej brigády sa zúčastnili štyri členky, Lenka Weissová s Ronym, Jana Kučerová so psom Brest, Miroslava Babková so sučkou Paduama z Vlčí stepi a Lenka Jányová  so sučkou Sulli z Vlćí stepi.